Fasáda a okná pri rekonštrukcii a novostavbe
V súčasnosti sa, po zlých skúsenostiach z rokov, keď bola cena jediným kritériom výberu technológie, začína venovať fasádam zvýšená pozornosť. Neoddeliteľnou súčasťou fasády sú stavebné detaily, ktoré sa vo výraznej miere podpisujú pod jej celkovú kvalitu.
Ostenie okna je extrémne namáhanou časťou fasády. Skladá sa z parapetov, špaliet a prekladu. Pri každej realizácii je nutné si uvedomiť princípy a zákonitosti, ktoré v tomto zaťaženom mieste pôsobia.
Po montáži okien do stavebných otvorov novostavieb či výmene starších okien sa vo vnútornom obytnom prostredí v praxi často vyskytujú prípady nadmernej kondenzácie vodných pár. Kondenzácia na sklách okien, omietkach, na okenných železobetónových prekladoch a okenných špaletách, ale aj stekajúca kondenzovaná voda pod oknom až na podlahu miestností vyvoláva nespokojnosť objednávateľa prác nielen s vykonávateľom prác ale aj s výrobcom okien. Časté sú aj výskyty prúdenia vzduchu pod parapetnými doskami v dôsledku nedokonalého zateplenia a utesnenia okolo okien.
Treba si uvedomiť, že akokoľvek kvalitné okno, ktoré je neodborne zabudované, je zdrojom stavebných porúch a neplní nároky na neho kladené.
Zateplenie ostenia
Z teplotechnického hľadiska si treba uvedomiť, že okolie ostenia je značne ochladzované tepelnými mostmi, ktoré na ostení vznikajú. Preto je vhodné celé ostenie z vonkajšej a vnútornej strany zatepliť. Často sa zabúda na zateplenie pod vonkajším ako aj vnútorným parapetom. Na tento účel je vhodné použiť nenasiakavé izolačné materiály, t. j. polyuretánové platne alebo platne z extrudovaného polystyrénu.
Ďalším neduhom je prefukovanie škárami okolo okien. Samotná montážna pena nie je dokonalý izolant proti prefukovaniu škárami, hlavne v kritických bodoch ako sú montážne kotvy alebo parapet. A to najmä v prípadoch, keď nebola pri zameriavaní okien vynechaná dostatočná škára na montážnu penu alebo bola použitá nekvalitná montážna pena. Zabrániť prefukovaniu je možné hlavne pomocou zateplenia, ktoré prekryje rám okna. V prípade, že toto riešenie nie je možné, treba použiť tesniacu pásku v okolí okna.
Parapet – jeho funkcia
Funkcia exteriérového parapetu je zrejmá – odvod vody z okna pred fasádu. Vodu musí odvádzať aj s celého okenného otvoru bez toho, aby voda stekajúca po okne a po špalete mohla zatiecť za fasádu. Pri zameraní a montáži treba rešpektovať nasledovné zásady:
– nos parapetu musí presahovať pred fasádu minimálne 4 cm, s tým treba počítať pri zameraní pred omietnutím alebo zateplením;
– šírka parapetu je daná tým, že vnútorná hrana zaomietacej koncovky bude zarovno zo špaletou, t. j. koncovka nebude ani utopená a ani vytŕčať (viď. obrázok);
– pri rekonštrukciách, kde nie je možné koncovku zaomietať je nutné použiť rekonštrukčnú koncovku;
– hliníkový parapet je vystavený extrémnym rozdielom teplôt v rozmedzí -20 až + 60 °C.
Koeficient dĺžkovej rozťažnosti hliníka je ?AL = 2,4*10-5 °K, čo znamená, že pri rozdiele teplôt ?t = 80°K sa metrový parapet predĺži o ?l = l*?AL* ? t = 1m*2,4*10-5 °K*80°K = 0,00192 m = 1,92 mm. Z tohto dôvodu sa odporúča používať pri dlhších parapetoch ako 2 m dilatačné spojky. Od dĺžky parapetu 3 m je použitie dilatačnej spojky nutnosťou. Dilatačná spojka sa musí nasadiť tak, aby parapet mal možnosť dilatovať cca 2 mm na meter. Pri montáži dilatačnej spojky na doraz sa dilatácia znemožní, následkom čoho vzniká deformácia parapetov;
– tenké parapety, ktoré sú namáhané dilatáciou, nie sú schopné udržať svoj tvar a namiesto dilatácie sa začnú deformovať. Následkom tejto deformácie vzniká zatekanie vody pod fasádu;
– parapet musí byť vybavený oválnymi dierkami na montáž ku oknu, ktoré zabezpečujú tesné spojenie parapetu s oknom a zároveň umožňujú jeho dilatáciu;
– pri montáži je bezpodmienečné nutné namontovať parapet v spáde 6°;
– uhlové napojenie parapetu je bezpodmienečne nutné riešiť pomocou spojky alebo zvareným atypom. Montáž na tupo je absolútne neprípustná.
Interiérový parapet musí spĺňať požiadavky nielen estetické ale aj stavebno-technické. Pri jeho realizácii sa najčastejšie vyskytujú nasledovné chyby:
a) interiérový parapet nie je natoľko vystavený extrémnym teplotám ako vonkajší, ale napriek tomu na neho pôsobia teploty v rozmedzí 30 °C. Preto je nutné pri dlhých parapetoch zabezpečiť jeho dilatáciu. Rozťažnosť plastu je výrazne vyššia v porovnaní s drevotrieskou;
b) počas výstavby a prevádzky je parapet namáhaný vlhkosťou a kolísaním teplôt, preto je nutné používať parapety odolné proti vode a vlhkosti;
c) podbetónovanie parapetu, ako je na Slovensku zvykom, výrazne zvyšuje ochladenie interiérovej steny;
d) osadenie parapetu iba na terče z montážnej peny je neprípustné. Montážna pena dotesňuje styk medzi oknom a murivom a tepelne ho izoluje.
Pri realizácii fasády alebo samotnej výmene okien treba pamätať na predchádzajúce rady a odporúčania. Tento článok nemá ambíciu byť návodom na technické riešenie okenných otvorov, ale chce upozorniť na najčastejšie chyby pri realizácii spomínaných prác.